Poľská poetka žijúca v Prahe Zofia Bałdyga bola 24. mája 2022 hostkou varšavského Slovenského kultúrneho inštitútu pri príležitosti uvedenia knihy Sąsiadki. 10 poetek słowackich (Susedky. 10 slovenských poetiek) vo vroclavskom vydavateľstve Warstwy. Zofia Bałdyga antológiu zostavila, preložila a doplnila doslovom. Vo výbere sa ocitli autorky Mila Haugová, Katarína Kucbelová, Mária Ferenčuhová, Zuzana Husárová, Nóra Ružičková, Anna Ondrejková, Veronika Dianišková, Jana Bodnárová, Eva Luka a Dominika Moravčíková. Pred tohtoročnou antológiou vyšla vo výbere a preklade poľskej poetky podobná antológia z českej ženskej poézie. Z predslovu tejto knihy sa dozvedáme, že Zofia Bałdyga sleduje českú literárnu scénu od roku 2010 a že „v regióne, kde sa susedia navzájom poznajú a permanentne pracujú na vzájomných vzťahoch, je život lepší, zaujímavejší“. Z predslovu slovenskej antológie zasa vysvitá, že poľská poetka sa na českých literárnych festivaloch a z českých literárnych časopisov zoznámila so slovenskou poéziou už predtým, než začala pravidelne chodiť do Bratislavy, na Slovensko. Na prezentácii sme mohli počuť referát na úrovni univerzitnej prednášky o smerovaniach súčasnej slovenskej poézie: 1. o anestetickej poetike coolness (Nóra Ružičková, Mária Ferenčuhová, Katarína Kucbelová), teda o chladnej či zimnej poézii (tu citujem výrazy Zofie Bałdygy), 2. o experimentálnej poézii (napr. Zuzana Husárová), ktorá sa viaže aj na „text generation“ 90. rokov, 3. o rozprávkovo-mýtickej poézii, ktorá pracuje s fantastičnom a má silnú naratívnu vrstvu (Eva Luka) a o 4. ekolyrike (Dominika Moravčíková). Ako povedala Zofia Bałdyga, v poslednom desaťročí sa viedla debata o literatúre písanej ženami, o jej pozícii, o mieste ženskej literatúry v literárnom kánone, o možnostiach hlasu žien – a tento fakt inšpiroval aj jej výber. V ďalšej časti čítala z básní a predstavila poetiky a diela autoriek jednotlivo, napr. Milu Haugovú nazvala živou legendou slovenskej poézie, o Veronike Dianiškovej poznamenala, že dlhodobo pracovala s ľuďmi bez domova ako sociálna pracovníčka a to malo vplyv aj na jej tvorbu. Dozvedeli sme sa, že antológiu zostavila z poézie autoriek z posledných 10 rokov tak, aby bolo zreteľné, ako na seba nadväzujú poetiky aj básnický jazyk v jednotlivých generáciách. Dozvedeli sme sa aj o ďalších plánoch Zofie Bałdygy, napríklad že uvažuje o generačnej antológii („Nechcela by som byť len prekladateľka ženskej poézie.“), resp. o zostavení či podporení antológií ďalších susedných literatúr (podobne, ako je to v seriáli časopisu Tiszatáj Insula vicina, mohli by sme dodať). (Text: Zoltán Németh. Preklad: Gabriela Magová.)
