Tímea Pénzes – prekladateľka súčasnej slovenskej a nemeckej literatúry do maďarského jazyka – bola hosťom časopisu Ľudové noviny:

“– Ako vnímate vzťah maďarských čitateľov k dielam súčasných slovenských autorov? Je ich záujem väčší ako pred niekoľkými rokmi?

– Najlepším spôsobom, ako upriamiť pozornosť na prekladovú literatúru, je jej správne podávanie v prijímajúcom médiu. Samozrejme, nie je na škodu vytvárať kvalitné originálne diela a preklady, ale na druhej strane zohráva dôležitú úlohu aj spomínaná KORITES. Nestačí teda dobre napísať a preložiť dielo, ale tomu dielu musíme takpovediac ustlať. Mám na mysli, že poznanie a prijatie diela je potrebné podporiť recenziami kníh, kritikami a na čo najväčšom počte fór. Kniha si samozrejme nájde cestu k čitateľom aj sama, ale je lepšie, ak jej k tomu dopomôžeme. Tejto úlohy sa okrem vydavateľa môže zúčastniť aj prekladateľ, aby si každý, kto má záujem o bližšie informácie o autorovi alebo jeho ďalších knihách, mal po čom siahnuť: rozhovory, či úryvky jeho tvorby v maďarskom jazyku.

Knižné festivaly ponúkajú skvelú príležitosť predstaviť literatúru. Pred piatimi rokmi, v roku 2016 bolo Slovensko čestným hosťom na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti, kde sa mali maďarskí čitatelia možnosť stretnúť s väčším množstvom diel slovenských autorov, ale aj so samotnými autormi, pretože bolo pozvaných veľa súčasných spisovateľov a básnikov a uskutočňovali sa osobné stretnutia, čítačky a diskusie.

Knižný festival očividne upriamil pozornosť na slovenskú literatúru a maďarskí čitatelia mohli využiť príležitosť a spoznať diela spisovateľov a básnikov zo susedného štátu. Objavilo sa tu veľké množstvo prekladov, tento počet sa za posledných päť rokov zjavne znížil, ale s niekoľkými zväzkami prekladov sa zoznam každý rok rozširuje. Je teda vytvorená príležitosť: maďarskí čitatelia môžu chytiť do rúk veľké množstvo slovenských diel v maďarskom preklade.

Bolo by ťažké vyčísliť, ako sa krivka záujmu vyvíjala od roku 2016, keď bolo Slovensko čestným hosťom Medzinárodného knižného festivalu, v akej miere si dokázalo udržať záujem. Spätná väzba je v mnohých prípadoch pre autora alebo knihu, ale v každom prípade je dobré, že sa festivalu podarilo predstaviť slovenskú literatúru v primeranom štandarde a pestro, trochu komplexne a stále prichádza náhrada: každý rok je toho na čítanie viac.

– V slovenských školách v Maďarsku má v učebných osnovách súčasná slovenská literatúra len veľmi malé zastúpenie. Ak by ste mali možnosť, ktorých súčasných autorov alebo súčasné diela by ste zaradili do povinného čítania?

– Samozrejme, sú veľké mená, ktoré získali veľkú slávu a uznanie, ale ich texty je veľmi ťažké prijať. Je dôležité ponúknuť školákom čítanie, ktoré sa ich tematicky dotýka a jeho jazyk nekladie príliš veľké nároky, tj. knihy sa čítajú pomerne ľahko a väčšinou príjemne. Je dôležité, aby poskytli zážitok, ktorý nie je pre dieťa ťarchou, ale naopak, aby si študenti obľúbili čítanie.

V Maďarsku je veľkou debatou, ako zmeniť zoznam povinného čítania. Poetka a spisovateľka Kriszta Tóthová spomenula, že ako základ by sa mali používať aj knihy požičané z knižnice, čo je tiež výpovedné. Tiež je dôležité propagovať súčasnú detskú literatúru medzi deťmi.

Mohlo by sa vyskúšať, ktoré diela „fungujú“ v slovenských školách na Slovensku, a mohli by ich prevziať slovenské školy v Maďarsku. Prípadne môže učiteľ urobiť skúšku a upraviť zoznam aj keď nie povinného čítania, ale aspoň odporúčaných diel na základe spätnej väzby študentov.

Ak by som mala uviesť príklady, rada by som spomenula vlastný preklad. Do nižších ročníkov by som odporučila Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej – postavy sú milé, pomáhajú si v ťažkostiach, jazyk je pomerne ľahký a má veľa možností spracovania. Na knižnom festivale v roku 2016 sa malí čitatelia za účasti herečky Anny Markó-Valentyikovej mohli zúčastniť hravého čítania, kde napríklad vyčarovali more z modrého plátna a všetci sa mohli schovať do jeho hlbín a zahrať si časť prečítaného textu. Ďalej by som spomenula Gabi Csizmadiovú, ktorá spomínala, že v mesačníku Kabóca na Slovensku zostavili hravý súbor úloh pre Hlbokomorské rozprávky. Máme teda možnosti, ktoré môžeme využiť na kreatívnu prácu, aby deti prijali slovenskú literatúru prostredníctvom zaujímavých úloh.

Samotný preklad diela môže pomôcť čitateľom – tým nemyslím nutne školákov, ale pedagógov alebo rodičov. Ak sa zaseknú, môžu porovnať preklad s originálom, hľadať chýbajúcu frázu alebo vetu. Prinajmenšom pre mňa to bolo pri učení sa jazyka – namiesto listovania v slovníku – (je pravda, že som už bola študentkou na univerzite), veľkou pomocou.

– V akej miere ovplyvnila Vašu prácu alebo všeobecne prácu umeleckých prekladateľov pandémia?

– Keďže je prekladanie sedavá činnosť, nevyžaduje cestovanie a stretnutie s inými ľuďmi ako jeho náprotivok, tlmočenie, takže som nebola obzvlášť ovplyvnená pandémiou koronavírusu.
Ale veľmi rada by som poukázala na niekoľko rozdielov: knihy sú vydávané o niečo neskôr, ako bolo naplánované, výplata autorských honorárov sa môže oneskoriť, dokonca aj prezentácia kníh a účastníci literárneho života určite prídu o príjmy, alebo ich dostanú neskôr. A nemôžeme sa osobne stretávať s potenciálnymi čitateľmi a záujemcami Dvojjazyčná prezentácia kníh je o niečo komplikovanejšia online s tlmočením.

Ďalší rozdiel možno pozorovať v intenzite prekladu: skutočnosť, že boli škôlky zatvorené mi trochu obralo z pracovného tempa. Dokážem preložiť oveľa menej textu, ako keď som pracovala v pokojných podmienkach, bez prerušenia.

– Pracujete v súčasnosti na preklade novej knihy? Ak áno, na čo sa môžeme tešiť?

 – Áno, aj v súčasnosti prekladám knihu, prvý román mladej slovenskej spisovateľky Dominiky Madro s názvom Svätyne (v maď. preklade Szentélyek). Spočiatku to bola poviedka, ktorá získala cenu (Poviedka 2016), ale neskôr ju autorka rozšírila na román. Preložila som dva úryvky na Medzinárodný knižný festival v Budapešti, ktorý sa však, bohužiaľ, minulý rok, ani tento rok neuskutočnil. Dominika Madro by bola slovenským čestným hosťom Festivalu Debutantov. Dúfam, že na jeseň si to vynahradíme. A týmto som vlastne doplnila aj predchádzajúcu otázku, takéto galiby spôsobuje pandémia.”

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke časopisu Ľudové noviny.