Rozhovor so sociológom Ábelom Ravaszom o národnostných menšinách pre Dunszt pripravila Eva Andrejčáková:

“Pre mnohých ľudí na Slovensku je svet menšín mimo ich mentálneho priestoru 

Keď vidí nevraživosť medzi menšinami, je zhrozený, ako dokáže komunita, ktorá môže byť kedykoľvek sama utláčaná, udupávať niekoho iného. Práve táto skúsenosť ho vtiahla do výskumov v oblasti národnostných menšín na Slovensku. Jedným z výsledkov bolo, že sa mu na etnickú mapu Slovenska podarilo dostať skupinu maďarsky hovoriacich Rómov. 

“Aj keby som už nič viditeľnejšie v živote neurobil, toto považujem za obrovský úspech,” hovorí sociológ ÁBEL RAVASZ. Najnovšie zmapoval národnostnú pestrosť Zamaguria.

Čo vás ženie do skúmania života národnostných menšín?

Pochádzam z maďarskej rodiny, kde sa vždy žilo kultúrou aj politikou. Vyrástol som s rodičmi, ktorí často prijímali návštevy priateľov aktivistov, politikov, umelcov či iných, sociálne aj politicky aktívnych ľudí. Určilo to aj moje mentálne nastavenie. K menšinovým politikám som sa paradoxne dostal cez integráciu rómskych komunít. Mal som pre menšiny aj pre politiku afinitu, preto som začal študovať politológiu v Budapešti. Veľmi rýchlo som však zistil, že to, čo ma zaujíma oveľa viac, je sociológia. To mi sedelo a za sociológa sa považujem, nech by som už mal akékoľvek iné zaradenie. 

V čom bol pohľad sociológa iný?

Ako sociológ som začal vnímať, že objem, rozsah a hĺbka integračného problému rómskych komunít prevyšuje z môjho pohľadu všetky ostatné problémy, ktorým čelíme natoľko, že si neviem predstaviť, čím iným sa mám zaoberať. Téma ma pohltila, až ma to samého zarazilo. A čím viac som sa do nej dostával, tým hlbšie sa ma dotýkala. Už v bakalárskej práci som riešil, ako sa dajú rómske komunity lepšie vtiahnuť do legislatívnych štruktúr stredoeurópskych krajín. Potom som začal robiť v teréne na Gemeri a pri Rimavskej Sobote na slovenskej strane, ale v maďarsky hovoriacich oblastiach a najmä s maďarsky hovoriacimi rómskymi komunitami.

Nechceli ste zastávať iba maďarskú menšinu?

Samozrejme, je to ťažké, lebo mám aj veľa obmedzených spätných väzieb o tom, prečo leziem do kapusty iným národnostiam, a nech idem riešiť Maďarov, keď som Maďar. Na druhej strane, po sčítaní obyvateľstva mi napísali ľudia z rôznych národnostných skupín, aby som im pomohol. Keď ma žiadajú a viem pomôcť, urobím to. Môj záujem má aj historické dôvody.

Ako sú zmapovaní Rómovia hovoriaci po maďarsky, ktorých spomínate?

Tvoria skupinu približne 60 až 80 tisíc ľudí na Slovensku. Z hľadiska menšinových komunít je to obrovská skupina, ktorá sa už na mape dokáže celkom výrazne objaviť. Problém je, že ide o menšinu v menšine. Znamená to, že čo sa týka rómskych štruktúr, vždy bola tendencia považovať ich za Maďarov a ešte im vyčítať, že nie sú dostatočne dobrí Rómovia. Príbeh maďarských Rómov je v dvoch vetách zhruba o tom, že je to skupina na území Slovenska, ktorá sa veľmi dobre integrovala už v minulosti do miestnej maďarskej majority, prevzala jej jazyk, ale nie je asimilovanou skupinou. Napríklad kultúra Rómov na Gemeri je takmer nerozlíšiteľná od kultúry Maďarov, dokonca vnímame, že maďarskí Rómovia ako hudobníci sa môžu považovať za najlepších nositeľov autentickej maďarskej kultúry. Podobne ako Gorali sa môžu považovať za autentických nositeľov slovenskej kultúry.”

Celý rozhovor si môžete prečítať na internetovej stránke Dunsztu.