Rozhovor s Petrom Hunčíkom o Putinovi pre Denník N pripravil Zoltán Szalay:

“Prejavujú sa nejakým spôsobom dôsledky vojny na Ukrajine aj vo vašej psychiatrickej praxi?

Áno, jednoznačne. Zvýšil sa nám počet sedení. Prichádza veľmi veľa ľudí s obavami či úzkosťou, na pokraji duševného zdravia. Prichádzajú ku mne s otázkami, čo by som napríklad robil, keby som mal tridsaťpäť rokov a musel by som sa rozhodnúť, či odísť alebo zostať. Pracujem teraz aj ako taký poradca. Depresie s ľahším priebehom sa počas uplynulých dní zhoršili. Príbuzní sa sťažujú, že chorý visí na správach, je bezradný, nedôverčivý. Je tu aj ďalší dôsledok, ktorý vídam na ulici alebo počas každodenných rozhovorov. Každý, s kým sa dám do reči, sa po dvoch-troch vetách dostane k tejto téme. Existuje skupina vzdorovitých. Oni presne vedia, čo sa tu deje, a chcú sa so mnou rozprávať preto, aby mi to povedali. Podstatou toho, čo mi chcú povedať, je približne to, že výrobcovia zbraní v Amerike ich nedokážu predať a Rusi museli zaútočiť na Ukrajinu preto, aby Američania mohli predať svoje zbrane. Toto sú veľmi závažné tvrdenia, ktoré som naposledy počul vtedy, keď sme sa hádali o covide.

V čom sa líši súčasná situácia od tej covidovej?

Nie je tu veľa rozdielov. Mám na mysli predovšetkým hádky o očkovaní. Strach z covidu bol skutočný: je hrozné si len predstaviť, že niekto zomrie na udusenie. Väčší konflikt však prišiel v súvislosti s očkovaním. Až teraz zisťujeme, že v prípade antivaxerov ani nebola reč o očkovaní, rovnako to ani teraz nie je o amerických zbraniach. Podstatou je skôr postaviť sa proti mainstreamu. Psychológia pozná tento jav veľmi dobre na individuálnej úrovni, najmiernejšou odrodou je kverulant, ustavične sa hádajúci alebo nespokojný človek. Kverulantstvo je odborný výraz v psychiatrii: človek, ktorý nie je ochotný prijať nikoho a nič bez toho, aby sa o tom nehádal.”

Celý rozhovor si môžete prečítať na internetovej stránke Denníka N.