Renáta Deáková – prekladateľka súčasnej slovenskej literatúry do maďarského jazyka – bola hosťom časopisu Ľudové noviny pri príležitosti “Marca, mesiaca kníh”:

“– Ako vnímate vzťah maďarských čitateľov k dielam súčasných slovenských autorov? Je ich záujem väčší ako pred niekoľkými rokmi?

– Tento problém je veľmi komplexný. Závisí od celkovej otvorenosti v spoločnosti, z ktorej môže plynúť záujem o okolité krajiny a ich kultúru, ale závisí aj od úrovne školenia slovakistov, od kultúrnej diplomacie, inštitucionálnych vzťahov medzi našimi krajinami, ako aj od finančnej podpory vydávania zahraničných prekladov slovenských diel a podpory prekladateľov. Záujem maďarských čitateľov o slovenskú literatúru sa dá ako-tak odsledovať aj na záujme maďarských vydavateľov o slovenskú literatúru. Je možno o niečo vyšší ako pred rokmi, ale mohol by byť aj výraznejší. Každoročne vychádza zopár diel slovenských autorov v maďarských prekladoch, na ich prítomnosti v maďarskom literárnom kontexte by sa však malo systematickejšie pracovať. Pandémia všetko komplikuje, nemožné by to však nebolo, ale táto aktivita dosť chýba.

– V slovenských školách v Maďarsku má v učebných osnovách súčasná slovenská literatúra len veľmi malé zastúpenie. Ak by ste mali možnosť, ktorých súčasných autorov alebo súčasné diela by ste zaradili do povinného čítania?

– Pokiaľ viem, tak aj súčasná maďarská literatúra je zastúpená v maďarských osnovách len málo. Akoby šlo o akúsi zvláštnu obavu z textov súčasnej literatúry. Pritom v súčasnosti vznikajú naozaj skvelé texty, ktoré by iste oslovili aj mladých v školách.

Asi najdôležitejšie je, čo číta učiteľ. Svoje nadšenie z textu môže odovzdať študentom len ak je sám textom nadšený. Je dôležité odovzdať práve takéto potešenie z čítania. Páči sa mi prístup, ktorý sa uplatňuje v školách v zahraničí, kde sa sústreďujú v rámci vyučovania literatúry a čítania aj na analýzu textov, ktoré sa žiakov alebo študentov priamo dotýkajú. Tematizujú problémy dospievania, vzťahov, ale aj mobbingu, komunikácie s rodičmi, rovesníkmi, alebo aktuálne spoločenské témy. Prípadne spoločne čítajú romány, ktoré práve hýbu svetom. Napríklad tie od Margaret Atwoodovej, či iných súčasných autorov. Keď bude veľa nadšených čitateľov, iste budú medzi nimi aj čitatelia slovenskej literatúry. Musíme mať však zapálených čitateľov, učiteľov literatúry, potom bude viac čitateľov študentov. Na Slovensku číta a diskutuje mládež zo stredných škôl o súčasnej slovenskej literatúre aj v rámci Ceny René, ktorú organizuje Literárne informačné centrum. Za minulý rok stredoškoláci najviac ocenili román Ostrov od Petra Balka, ale aj Jánošíka Mariany Čengel Solčankej, či Les prízrakov Juraja Červenáka a ďalšie. Podobné tituly iste zaujmú aj mladých Slovákov v Maďarsku. A iste by bolo fajn, ak by sa so slovenskými autormi mohli stretávať čo najčastejšie aj osobne, prípadne online.

– V akej miere ovplyvnili Vašu prácu alebo všeobecne prácu umeleckých prekladateľov pandémia?

– Moju prácu pandémia ovplyvnila zdanlivo minimálne. Sedím doma a prekladám. Lenže keby som mala možnosť, nesedela by som len doma, ale chodila do kina, do divadla, na Slovensko, na literárne festivaly a prezentácie, výlety. Takže ovplyvnila ma dosť. Lebo len sedím doma, prekladám a čakám na lepšie časy.”

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke časopisu Ľudové noviny.