Gazdag József írását is közli Gabriela Magová fordításában a Denník N 1989. november 17-e kapcsán. A szlovák lap 32 értelmiségit kért fel, írjon rövid reflexiót a forradalom évfordulójára:
“Skúšaj znova, zlyhaj znova. Zlyhaj lepšie
Nebuď prekvapený, ak zistíš, že sa spoločnosť barbarizuje a dav hovorí rečou násilia. Mysli na to, že vzdelanosť bola odjakživa opľúvaná.
Nečuduj sa, že prišiel čas šarlatánov. Spomeň si na Daniela Defoa, ktorý v článkoch upozorňoval svojich krajanov na nebezpečenstvo moru, no odpoveďou mu boli len hanlivé a posmievačné listy. „Prosím ťa, Daniel,“ stálo v nich, „načo ten cirkus pre nejaký letný neduh?“
Útočia na teba sprava aj zľava? Tomu sa teš! Predstav si, aké by bolo trápne, keby ti zrazu ten istý rozzúrený zbor vešal na krk vavrínový veniec a staval ťa na piedestál.
Drž sa beckettovského imperatívu: „Skúsil si, zlyhal si. Nič to. Skús znova, zlyhaj znova. Zlyhaj lepšie.“
Maj na pamäti, že dobrý vlastenec nie je ten, kto to o sebe vyhlasuje, búchajúc sa do pŕs, ale ten, kto z vlastného talentu skúša vyťažiť maximum, a to aj za tých najmacošskejších podmienok. Ako hudobníci na Titanicu, ktorí hrali až do poslednej chvíle.
Neklam sa tým, že sme kultúrne bytosti. Pozri sa na celé 20. storočie.
Nech ťa nepomýli ani to, čo vidíš v kníhkupectve, v reštaurácii či vo vlastnej vykúrenej obývačke. To všetko je len civilizačný náter. My všetci stále patríme k zvieraciemu druhu homo sapiens.
Nikdy neživ nenávisť. Ak ju budeš živiť, bude čoraz hladnejšia. Včera židia, dnes intelektuáli, zajtra etnické menšiny, homosexuáli, znevýhodnení, tuční, koktajúci, okuliarnici. Áno, aj ty.
Nemaj ilúzie: všetci skončíme ako Kafkov hladujúci umelec, pekne pomaly sa minieme, vymizneme z tohto sveta a naše miesto obsadia surovým mäsom sa živiaci, silou prekypujúci dravci. Ale dovtedy… skúšajme zostať ľuďmi, hoci to aj nie je bez rizika.
Podľa Mahátmá Gándhího pravda a láska skôr či neskôr zvíťazia nad tyraniou. Pekná myšlienka, no čo ak sa Gándhí mýlil? Čo by bolo. Nič. Skúšaj znova, zlyhaj znova. Zlyhaj lepšie.
Preklad Gabriela Magová.
GAZDAG JÓZSEF, prozaik a publicista. Pracoval ako športový redaktor v denníku Új Szó, do roku 2020 ako redaktor v rádiu Pátria. Bol spoluorganizátorom úspešného cyklu spoločensko-kultúrnych rozhovorov Komáromi Szalon (Komárňanský salón, 2012 – 2018). Vyšla mu zbierka poviedok Kilátás az ezüstfenyőkre (Výhl‘ad na strieborné smreky, v slovenskom preklade Gabriely Magovej) a kniha Egy futballfüggő naplójából (Z denníka futbalového závisláka). Obe jeho knihy boli viacnásobne ocenené. Žije v Komárne.“
A teljes összeállítás a Denník N oldalán olvasható.
