S Petrom Kerekesom pripravil o filme Cenzorka rozhovor Karol Sudor:

“Váš najnovší film sa volá Cenzorka. Nakrútili ste ho v autentickej ukrajinskej väznici v Odese, kde sú za rôzne kriminálne činy zatvorené ženy – matky. Zaskočilo vás, keď ste na festivale v Benátkach získali cenu za najlepší scenár? Lebo sám hovoríte, že ste v podstate žiadny poriadny scenár nemali.

Bolo to veľké prekvapenie, bol som plný emócií. Aj preto, že hoci sme sa deň predtým dozvedeli, že asi nejakú cenu dostaneme, netušili sme, akú konkrétne. Keď nakoniec počas večera vyhlásili, že dostávame cenu za najlepší scenár, bol som zaskočený, lebo ten bol naozaj len orientačný.

V praxi to beriem skôr ako ocenenie najmä za samotnú štruktúru filmu. Mali sme za sebou ročnú prácu v strižni, kde sme sa veľmi snažili vybalansovať dokumentárne časti s hranými. Museli sme to vážiť priam na lekárnických váhach, lebo aj jediné slovo navyše dokázalo pokaziť celú scénu.

Pred pozretím filmu som si zámerne nehľadal žiadne informácie o ňom. Nadobudol som pocit, že ide o skvelý dokument s milým happyendom. Potom som si o ňom začal čítať a zistil som, že všetko je inak, že okrem väzenkýň tam hrajú aj herečky, že ide o hraný film. Nebojíte sa, že divákov to môže zaskočiť?

Nie, lebo my všade vopred a poctivo priznávame, že ide o hraný film, nie o dokument, hoci sa nakrúcal v reálnej väznici a účinkuje v ňom množstvo autentických postáv. Jeho medzinárodný distribučný názov je 107 matiek, lebo sme reálne čerpali z množstva príbehov tamojších väzenkýň.

Požičali sme si od nich skutočné dialógy, monológy, gestá a správanie, aby sme z toho vyskladali vlastný príbeh. Scenár teda nevznikal od stola v Bratislave, ale priamo v Odese, pričom divák vidí množstvo skutočných príbehov koncentrovaných do životov pár väzenkýň.”

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke Denníka N.